Aké výhody a kde ešte dôchodcom ostali
Ťažké získavame informácií o vlastných nárokoch považujú mnohí starší
občania až za diskrimináciu
BRATISLAVA, PRIEVIDZA - Úmerne tomu, ako sa štát postupne zbavil takmer vo
všetkých oblastiach gestorstva nad zľavami pre dôchodcov z minulosti, je
zliav a výhod pre nich stále menej. Aspoň tak to vnímajú sami penzisti.
Negatí
vne okrem toho vnímajú aj skutočnosť, že o tom, čo jedna skupina tvrdo
vybojuje, sa druhá len ťažko dozvedá.
"Naša organizácia v minulosti síce vydala informačný bulletin o nárokoch a
zľavách pre starších spoluobčanov, ten už však vzhľadom na veľké množstvo
zmien v legislatíve a vzhľadom na prechod kompetencií na samosprávy nie je
aktuálny," hovorí prezidentka Fóra pre pomoc starším Ľubica Gálisová a
potvrdzuje, že naozaj ostalo výhod málo a málo sa o nich aj vie.
"Informácie ohľadom úľav pre dôchodcov sa skutočne týkajú viacerých
rezortov, mnohé kompetencie prešli na samosprávy," potvrdil pre naše noviny
Peter Húska z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
s tým, že je potrebné overiť si platnosť a podmienky poskytovania v
konkrétnom rezorte alebo na konkrétnom mieste.
V súlade s právom na sebarealizáciu a nezávislosť starších občanov podľa
Národného programu ochrany starších ľudí jedným zo základných princípov je
dostupnosť služieb pre nich, umožnenie im prístupu k rekreácii, kultúre,
práci. Skutočnosť? Fórum pre pomoc starším uskutočnilo anketu, keď sa
starších občanov pýtalo na prístup k nim v službách, doprave, zdravotníctve,
úradoch, súdoch a podobne. Až 65 percent opýtaných odpovedalo, že pociťujú
diskrimináciu. Rozhodne by väčšina z nich uvítala viac zliav.
"Iste, sú krajiny, kde penzisti nemajú ani také výhody ako u nás. Sú to však
krajiny, kde sú penzie niekoľkonásobne vyššie, takže penzisti nie sú na
zľavy odkázaní," hovorí Alexander Potocký, predseda Slovenského kresťanského
zväzu dôchodcov. "Veď si len vezmite naše obchody. Kto je ochotný stáť
hodiny v rade, aby ušetril zopár korún?" pýta sa a prízvukuje, že v
situácii, v akej sa väčšina našich dôchodcov nachádza, zľavy nevyhnutné sú.
Aké výhody a v ktorých oblastiach dôchodcom vôbec ešte ostali? Ktoré a ako
sa oproti minulosti zmenili? Keďže sa veľa našich starších čitateľov viac
ráz opakovane platnosti a prehľadu úľav a výhod pre nich domáhalo, prinášame
ich v našej dnešnej prílohe.
Dôchodcovia a vekové výhody
Čo dôchodcovia pociťujú ako diskrimináciu
* ťažké získavanie informácií o vlastných nárokoch
* zneužívanie starších a využívanie toho, že nemajú dostatok informácií
(často im napr. účtujú viac za služby)
* problémy pri žiadaní príspevkov, arogantný prístup niektorých úradníkov
(napr. imobilní ľudia si nevedia nič vybaviť osobne, úrady im však
telefonicky nechcú pomôcť)
* nemožnosť získať pôžičku či úver, zároveň aj nemožnosť ich pre nízky
príjem hradiť
* nevýhodnosť poistenia pre starších; prihliadanie na ich zdravotný stav a
vek (zdravotný stav mladšieho nikto nepreveruje)
* zdravotné prehliadky pre vodičov po 60. roku života (často majú podľa nich
mnohí starší lepšie dispozície a zdravotný stav ako mladí vodiči)
* nemožnosť brániť sa a presadzovať si svoje právne nároky vzhľadom na
vysoké poplatky na súdoch a u komerčných právnikov
Aký je trend
* odkedy prestal byť štát gestorom zliav, je ich čoraz menej
* aj v oblastiach, kde úľavy ostali, sú nižšie ako v minulosti
* posúva sa veková hranica, od ktorej vzniká na zľavy nárok
* výraznejšie zľavy majú občania nad 70 rokov a občania ťažko zdravotne
postihnutí
* pri vybavovaní finančných úľav sú penzisti čoraz viac odkázaní sami na
seba
Ako vidia seba a iných sami naši seniori
Pýtame sa
Dnes odpovedá Ľubica Gálisová, prezidentka Fóra pre pomoc starším
Fórum pre pomoc
starším ako jedno z prvých v strednej a východnej Európe utvorilo národnú
sieť, kde dnes spolupracujete s viac ako 80 organizáciami zaoberajúcimi sa
problematikou starších občanov. Čo je jeho cieľom?
Činnosť Fóra sa orientuje na otázky a
problémy tých, ktorým sa podľa nás
venuje málo pozornosti vo verejnosti, v spoločenskom živote, ale i v
samotných rodinách. Dochádza veľmi často k zneužívaniu, fyzickému i
psychickému týraniu starších ľudí. Často žijú bez pomoci, opustení i tými
najbližšími, žijú v nedôstojných podmienkach na hranici i pod hranicou
chudoby. Veľa hovoríme v poslednom čase o diskriminácii staršieho človeka.
Základným princípom našej práce je preto potreba zmeny postoja spoločnosti k
starším vekovým kategóriám.
Spolupracujete aj
s Európskou sieťou seniorov, môžete teda porovnávať. Aké je postavenie
našich penzistov v porovnaní s ostatnými krajinami?
Aj vo vyspelých krajinách Európy hovoria o podobných problémoch a
požiadavkách, napriek tomu je však postavenie tamojších dôchodcov
neporovnateľné s našimi. Títo seniori totiž nepociťujú hmotný nedostatok.
Našich najviac trápi nízky finančný príjem a vysoké životné náklady, čo je
pre ich psychiku obrovská záťaž. Možno preto sa zdá, ako keby tam boli
dôchodcovia sviežejší, optimistickejší,
aktívnejší, so záujmom sami si riešiť vlastné problémy. Aktívnejšie však v
prospech starších pracujú aj neziskové organizácie. A čo je najdôležitejšie,
vláda ich uznáva ako rovnocenných partnerov.
Sú teda podľa vás naši seniori na konci záujmu politikov a vlády?
Možno tak povedať. V prevažnej väčšine sa hovorí len o dôchodkoch a
finančnom zabezpečení. Kvalita života však nie sú len dôchodky, hoci uznávam
- je to jedna z najdôležitejších otázok a problémov staršej generácie. Je to
však aj celkový pohľad a vzťah spoločnosti k nej, sociálna a právna ochrana.
Starší človek si zaslúži postavenie a zaobchádzanie, ktoré mu prináleží. Aj
kvalitnejšie služby a väčšiu možnosť poskytovania pomoci a rôznych úľav. K
ich poskytovaniu však určitým spôsobom treba podnikateľov aj motivovať.
Neprispela v tomto
smere aspoň trochu k zlepšeniu reforma verejnej správy?
S prechodom kompetencií sme očakávali pozitívne zmeny, výsledok je však skôr
opačný. Mnohé kvalitné služby poskytované napr. neziskovým sektorom zanikli
a podmienky sa zhoršili. Dospeli sme skôr k záveru, že prechodom kompetencií
na samosprávy sa zrušili mnohé zľavy a služby starším, mnohé postupy sa mali
zjednodušiť a urýchliť, a ony sa - naopak -skomplikovali.
David Clark z britskej organizácie Help the Aged v októbri t. r. na
konferencii v Bratislave však povedal, že vidí zlepšenie pozície starších na
Slovensku.
To áno, problémom však ostáva rozpor legislatívy s praxou. Často v praxi
dochádza k nedodržiavaniu a neposkytovaniu nárokov, zliav či podpory
starším, čo často však vyplýva tiež z toho, že starší nemajú dostatok
informácii o možných nárokoch či prístupe k službám, o svojich právach.
Ako chcete tento
problém so slabou informovanosťou staršej generácie vyriešiť?
Mame záujem vytvoriť informačno-poradenské centra, ktoré aj na základe
konkrétnych poznatkov môžu iniciovať vytváranie nových foriem služieb,
poskytovanie zliav, príspevkov, ale tiež iniciovať zmeny v legislatíve.
Takýto model veľmi úspešne funguje vo Veľkej Británii. My sme projekt na
podobne centrum vypracovali už pred štyrmi rokmi, žiaľ, realizácia sa nám
stále nedarí.