2011

         Záštitu nad akciou prevzala : premiérka vlády SR Iveta Radičová a Úrad vlády SR.

                                                           Ďaľšie miesta  Fotogaléria                             

 

 

 

 

     

 

                         Prvé miesto                                Druhé miesto                                 Tretie miesto

Ing. Marián Krčik, 74 rokov z Bojníc

Pán Krčík až po odchode na dôchodok v roku 2006 začal literárne tvoriť Debutoval dvojicou knih Fáračky a smoking a Smoking a fáračky, v ktorých fascinujúco opísal skutočné príbehy z baníckeho prostredia, ktoré sám prežil. V ďalšom objavnom knižnom projekte, Testament grófa Pálfiho, priblížil čudácku a dodnes tajuplnú postavu posledného feudálneho majiteľa Bojnického panstva, zberateľa, znalca umenia a staviteľa Bojnického zámku. Ďaľšie dielo Antrax venoval svojej manželke, ktorá pracovala ako veterinárna lekárka a zistila náhodne na bitúngu kravu, nakazenú životunebezpečným antraxom. Zabránila ta rozšíreniu nákazy, ktorá spôsobuje smrť aj u ľudí. Vo svojej literárne činnosti potom pokračoval napísaním knihy Prieval, o tragédií 4 baníkov, ktorý zahynuli pri tragickom nešťastí v Bani Nováky v roku 2006. V súčasnosti pracuje na knihe, ktorá bude o najväčšom baníckom nešťastí z roku 2009 pri ktorej zahynulo 20 ľudí. Ing. Marián Krčík si ocenenie Senior roka zaslúži. Svoje ľudské a humanistické cítenie pretavil i do svojich literárnych diel , ktorých hlavným cieľom je poučenie , úcta k poznaniu reálií a súvislosti, ako i hold obetiam a pozostalým z jednotlivých príbehov. Môže byť príkladom pre iných v aktívnom prístupe k životu v seniorskom veku.

Anna Lacková, 90 rokov, Donovaly

Je rodáčkou z obce Donovaly a takmer celý svoj život je spätý s touto obcou. V roku 1976  odišla do starobného dôchodku. V obci  pokračovala v rôznych činnostiach kultúrno-osvetových, v práci so ženami v rámci Slovenského zväzu žien, v Slovenskom červenom kríži, v hasičskej organizácií, v Jednote dôchodcov, v miestnom divadelnom krúžku, v Zbore pre občianske záležitosti. Boli to stovky hodín venovaných spoločenskému dianiu. Pani Lacková celý svoj život obetuje druhým. Žiadna aktivita sa nezaobíde bez nej. Permanentne stojí pri nás, povzbudzuje nás, odovzdáva nám svoje bohaté skúsenosti a rady, Aj vo svojom vysokom veku  inšpiruje nás svojou obrovskou vitalitou a chuťou žiť, aby sme aj my boli prospešní v spoločnosti našej komunity, za čo jej patrí nesmierny obdiv a obrovská vďaka.

Ing. Anton Kasana s manželkou Aničkou,  63 rokov a 60 rokov z Nitry

Vyštudoval VŠ lesnícku vo Zvolene a poľnohospodársku univerzitu v Nitre, celoživotne sa venoval bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci . Je dlhodobo považovaný za odborníka nielen na Slovensku, ale i v zahraničí, kde sa dodnes podieľa na tvorbe a realizácií rôznych projektov zameraných na implementáciu systému ochrany pracujúcich. V Lehote pri Nitre zanietene pomáha pri rôznych aktivitách pre obec. Jeho manželka Anička sa narodila 15.01.1951, vyštudovala VŠ so zameraním na pedagogiku a ošetrovateľstvo. Bola zakladateľkou jedného z prvých Slovenských Azylových domov pre bezdomovcov v Nitre. 11 rokov pomáhala tým najchudobnejším. V r. 2006 stála pri zakladaní organizácie Správa zariadení sociálnych služieb, ktorá dodnes poskytuje širokú paletu služieb pre starších občanov odkázaných na pomoc a opatrovanie, vrátane krízového bývania pre ľudí bez domova.

Osud týchto dvoch vzácnych ľudí sa stretol na jednej svadbe. Ako spriaznené duše sa spojili natoľko, že im to vydržalo na celý spoločný život. Počas neho vychovali tri krásne a šikovné deti. Od roku 1998. napriek starostlivosti o vlastnú domácnosť, tri deti a tiež veľkému pracovnému vyťaženiu sa starali o rodičov p. Kasanu, mamička zostala dokonca ležiaca. 12 rokov všetky víkendy, sviatky, Vianoce sa  presúvali  z Nitry do Oponíc, kde starkí bývali. Trávili s nimi všetok voľný čas a snažili sa im uľahčiť ich životné trápenie. V roku 2008 sa starým rodičom  priťažilo natoľko, že nedokázali už sami fungovať, a preto neváhali dokonca vzdať zamestnania aby si presťahovali starkých ku sebe a starali sa o nich 24 hodín denne až do roku 2011, kedy ich títo po dôstojnom dožití v pokoji opustili. Takto isto sa tiež postarali v minulosti aj o rodičov pani Aničky. Manželia Kasanovci povedali, že  žiadna kariera, nič v živote nie je tak dôležité, ako spokojnosť a dôstojný život ich rodičov. Treba priznať, že takýto ušľachtilý počin je v dnešnej dobe vzácnosťou a preto je hodný povšimnutia, ocenenia a visačky, Dobrý príklad,,